Z vôd slovenského internetu: 31.3.2023 sa na povrch vynoril nový album Fifth Dimension od slovenskej heavy/power metalovej skupiny Eufory a miestna legenda vraví, že sa týmto otvorili dvere do piatej dimenzie. Ja som si dnes na pomoc zavolala basgitaristu z kapely Eufory, Filipa Andela, aby mi zodpovedal pár otázok, ktoré som si v záchvate zvedavosti pripravila.
„Keby si mal album Fifth Dimension opísať iba jednou vetou, aká by to bola?“
„Koľko čiarok môže mať tá veta? (Smiech) Opísal by som ho ako svieži, má moderný prístupku tradičnému power metalu s energetickými skladbami rôznych nálad, kde si každý človek nájde to svoje.“
„V skladbe Falling Into Nowhere je veta: „Some say point of view – it´s what shapes the truth“ čo v Slovenčine znamená: Niektorí hovoria, že uhol pohľadu – to je to, čo tvorí pravdu. Mňa by zaujímalo, aký máte vy popravde uhol pohľadu na váš nový album. Čo prináša do metalovej hudby alebo čím je výnimočný?“
„V kapele už dlhodobo panoval taký názor, že tretí album by mal byť zlomový. Snažili sme sa tento album naozaj premakať a prešperkovať tak, aby sme naň boli patrične hrdí. Vložili sme doň to najlepšie z nás aj napriek všetkým peripetiám, ktoré sme zažili, hlavne keď do toho vstupovala pandémia. Všetko sa odkladalo a naťahovalo, no v konečnom dôsledku to len potrebovalo svoj čas. A čím je výnimočný? Výnimočný je tým, že vychádzame z toho tradičného power metalu. Aj keď sme sa vždy snažili používať nejaké modernejšie prvky, no teraz v tomto albume je to o dosť výraznejšie. Ja by som povedal, že výnimočnosť toho albumu spočíva skôr z hľadiska žánru. Pristúpili sme k tomu power metalu trošku inak. Na albume sa dajú nájsť aj progresívne prvky, občas popovejšie linky, a celkovo moderná vízia/spracovanie tradičného žánru.“
„Obľúbená pieseň na tomto albume?“
„Všetky. No keď musím vybrať len jednu jedinú, tak potom to bude skladba Fifth Dimension.“
„Posledná pieseň vášho albumu, Day for Night, začína slovami I´m feelin´ the moment´s coming, čo v Slovenčine znamená: „Cítim, že tá chvíľa prichádza“ a mňa by zaujímalo, že čo cítiš, resp. očakávaš od tohto albumu? Stane sa zatiaľ najúspešnejším albumom? Bude to práve tento album, ktorý odštartuje vašu kariéru celosvetovo?“
„V to všetci dúfame a veríme. Ja som do kapely prišiel v istom bode života tej kapely. Kým som tam prišiel, priznám sa, bol som fanúšikom tejto kapely, čiže teraz som taký „bývalý fanúšik a súčasný hráč.“ (Smiech) Čiže stále vo mne ostáva ten fanúšikovský pocit, no všeobecne si myslím, že tento album je dosť kvalitný a verím tomu, že má na to, aby zaujal aj za hranicami ČR a SR.“
„Čo bolo konkrétne pre teba najzložitejšie pri finalizácii samotného albumu?“
„Asi všetko to promo okolo toho a dať dokopy všetky organizačne veci. Proces nahrávania, komponovania a všetky tieto záležitosti mal na starosti Števo (gitara) ako hlavný skladateľ kapely a nahrávanie všetkých partov, či už spevových alebo gitarových alebo mojich basových prebiehal úplne v pohode. Práca ktorá je za vydaním albumu nespočíva iba v tom ho napísať a nahrať. Je v tom obrovské množstvo ďalších vecí, ktoré je potrebné zariadiť a to sú práve tie organizačné. Z môjho pohľadu bolo pre mňa naozaj asi najnáročnejšie zariadiť tie ostatné veci. No zvládli sme to všetci radi a album uzrel svetlo sveta a má krásne miery, 15x15cm a 10 geniálnych skladieb. (Smiech)“
„Čo je pre teba pri tvorení hudby najzásadnejšie a kto má vždy posledné slovo?“
„Najzásadnejšie je to, aby to bol slobodný proces tvorby. Aby to nebolo niečo účelové, že teraz idem napísať takú a takú pesničku, len preto, že je to teraz trend. A posledné slovo? Určite bubeníčka Mima!(Smiech)“
„Je nejaká akcia/festival na ktorom by bolo pre teba poctou hrať? Ak áno, kedy reálne očakávaš, že sa tam dostanete hrať?“
„Pre mňa je cťou hrať na každom festivale, kde sme hrali alebo bežne hrávame alebo budeme hrať. Môj taký vnútorný sen je zahrať si určite na festivaloch Masters of Rock, Wacken, HellFest.“
„Pieseň Schizofrénia je zatiaľ jediná skladba v rodnom jazyku, a mňa by zaujímalo, prečo sa na album nedostala?“
„Chceli sme venovať pieseň naším Slovenským a Českým fanúšikom a tak vznikla Schizofrénia. Prakticky bola vydaná ako singel dávno predtým ako sa začali objavovať piesne z albumu. Prvá vydaná pieseň z albumu bola Promise Of Tomorrow.“
„Vinyl /EP/CD? Preferencie alebo teda, čo budete preferovať v budúcnosti?“
„Mám pocit, že v súčasnosti je už taká singlová doba. Kapely to už moc nehrajú na tie albumy ale v konečnom dôsledku je fajn mať zosúladené sklady z nejakého obdobia v jednom „balení,“ čo by sme mohli nazvať albumom. No aj napriek tomu, že dnes je doba streamingu a digitálnych médií, tak CD je stále dôležitý artikel alebo teda artefakt v dnešnej dobe. (Smiech) Hlavne pre zberateľov alebo pre fanúšikov, ktorí chcú mať kúsok z tej kapely doma na poličke, na ktorý sa môžu pozerať alebo si ho teda aj púšťať ak ešte majú niekde nejaký CD prehrávač. Zároveň je to formou podpory kapely. Do budúcna, Vinyl určite zažíva výrazný comeback v tejto dobe, takže ak na to príde, určite sa tomu nebudeme brániť.“
„Keďže vznik kapely sa datuje od roku 2008, sú vaše koncerty už iba rutina, alebo sa vždy vyburcuješ k niečomu jedinečnému?“
„Určite to nie je rutina. Stále nás to baví, tešíme sa ako malé deti. Koncerty sú pre nás jedna radosť.“
„Prečo by si mal človek kúpiť vaše CD?“
„Ako som už spomínal na začiatku, je to tretí album a veríme, že je zlomový. Dali sme si na ňom naozaj sakramentsky záležať a veríme, že má čo priniesť každému poslucháčovi. Každý si tam nájde to svoje a v neposlednej rade je CD niečo, ako môžete kapelu podporiť.“
„Ako sa chlapec z Košíc dostane do kapely z Martina?“
„Sadne do auta a za dve a pol hodiny je v Martine. (Smiech.) Každopádne, so Števom sa poznáme už dlhé roky. Chodievali sme spolu ešte na koncerty Helloween, keď boli na Slovensku. Okrem toho sme sa za tie roky sledovali na sociálnych sieťach, pozerali kto kde hrá, čo tvorí a keď prišiel ten čas, že Eufory potrebujú nového basgitaristu, Števo ma oslovil. Ja som túto ponuku veľmi rád prijal.“
„Metal na Slovensku?“
„Scéna v tejto dobe vyzerá tak všelijako a metal v podstate prežíva. Je pre mňa veľmi smutné sa na to pozerať a vidieť to takto, no pevne verím, že doba popularity metalu na Slovensku ešte len príde. No v súčasnosti by som povedal, že na Slovensku je to skôr vecou undergroundu.“
Nachystala som si ešte 4 bonusové osobnejšie otázky, aby sme ťa spoznali aj trochu inak a nie len ako Filipa z Eufory.
„Čo musí mať deň na to, aby si ho označil za perfektný?“
„Dlhý spánok, veľa jedla, koncert a pivo. (Smiech)“
„Aký je zatiaľ tvoj najtrápnejší zážitok na koncerte?“
„Fú. Tak boli nejaké technické veci, keď som dokázal roztrhnúť prstami tú najhrubšiu strunu pri slaďáku, pri jednej z našich balád, no vyslovene že trápne ani nie. Skôr vtipné. Raz sa mi stalo, že som v momente eufórie vyskočil a ako som dopadol, tak moje chatrné nožičky neuniesli moju váhu (Smiech) a ja som sa tam skoro rozbil. No ustál som to ako víťaz. Po tomto momentne sa gitarista Števo vyjadril, že si musí namontovať na hmatník spätné zrkadlo, aby neprichádzal o vtipné momenty, ktoré sa mu dejú za chrbtom.“
„Kto je tvoj najväčší vzor?“
„V hudobnom svete mám dva vzory. Keďže aj v hudobnom svete som taký rozpoltený, že jedna časť je basgitara a hranie na basu a druhá časť je štúdiová práca. Pri tej basgitare mi je vzorom Markus Grosskopf z kapely Helloween a pri tej štúdiovej práci je to Chris Lord-Alge. To sú ľudia, ktorí pracujú na veciach, ktoré ma ovplyvnili. Ich štýl hrania alebo práce ma inšpiroval a obdivujem ho doteraz. V bežnom živote sú mi najväčším vzorom moji rodičia.“
„Ak by si mal návod na použitie, čo by bolo v časti možné nebezpečenstvo?“
„Keď nefungujú veci, ktoré majú fungovať! Napríklad IT. To znamená telefóny, počítače, rádio v aute! (Smiech) Potom ma samozrejme dokáže nehnevať aj hlúpy človek, teda vo všeobecnosti ľudská hlúposť a dosť často aj zlý vodič v mojej blízkosti. (Smiech)“
Verím, že sa vám dnešný rozhovor s Filipom Andelom, basgitaristom kapely Eufory páčil rovnako, ako mne. Nezabudnite si vypočuť ich nový album Fifth Dimension na Spotify a dajte im vedieť aj na sociálnych sieťach, ako sa vám páči. Dúfam, že sa čoskoro vidíme na nejakom ich koncerte.
Autor: romanuel_a
