Slovenská kapela Ravenarium z Bratislavy vydala svojpomocne aj bez vydavateľskej firmy nový album „Hypertowers“ dňa 24.2.2023, ktorý vyšiel aj ako digitálny album na internete na všetkých hudobných platformách, tak aj ako fyzický nosič v podobe CD-digipacku. Na obale sa o kresbu stromov uhlíkom na veľkoformát postarala grafička a dizajnérka Berenika Polomová, ostatnú grafickú postprodukciu si kapela robila sama. Obal predstavuje božské oko prírody a stromy v ňom sú veže, ktoré predstavujú životy ľudí a ich sny. Tématicky sa na celom albume texty piesni venujú koncepčne času. Majestátnosť času, utekanie pred ním, cestovanie v čase, spomienky na minulosť, strach z budúcnosti a podobne. Na albume sa nachádza jedenásť skladieb vrátane symfonického intra „Čas neuteká“ s recitáciou legendárneho slovenského herca a recitátora Martina Sarvaša a desať žánrovo pestrých metalových skladieb, ktoré sú ladené od progresívneho melodického metalu cez groove, thrash až po black a death metal s čistými aj drive melodickými hlasmi, blackovými scream a death metalovými growling vokálmi. Rýchlosť skladieb je tak isto pestrá od pomalých cez strednotempové až po dvojkopové a blastové rýchle tempá. Okrem intra v skladbách niesu použité žiadne klasické klávesové podklady a ide o čisto gitarovú hudbu, ktorá je ale vyplnená širokými harmóniami a pestrou melodickosťou a rytmikou. Na fyzickom nosiči je aj extra bonus track „Na Kráľovej holi“, ktorú kapela vydala neskôr ako digitálny singel. Ide o metalovú verziu slovenskej tradičnej folklórnej piesne z Horehronia s pôvodnym textom naspievaným ako chlapský zbor. Album bol nahrávaný počas celej pandémie koronavírusu, kedy si pre tieto účely kapela zo skúšobne postavila vlastné improvizované štúdio a nahrávala si všetko svojpomocne, vrátane mixovania zvuku. Mastering mal na koniec na svedomí profesionál Miro Kamoto z StudioKamoto. Album Hypertowers kapela Ravenarium venovala pamiatke na slovenského hudobného vydavateľa, novinára, redaktora a metalového nadšenca Juraja „Immortala“ Haríňa. Nahravané v štúdiu vytvorenom samotnou kapelou počas pandémie.
Více by se asi ani o albu napsat nemuselo. Vše dodal a shrnul Peter. Kapela je uváděná ve dvou ketegorií, black metal a death metal. No tak tomu bylo možná na počátku skupiny před 20 lety. Toto album, ač se opírá o black i death, má v sobě spoustu dalších propojení. Ohledně blacku, tak pevné kořeny zde jsou, ale nejde o nahrávky jak jsme u těchto kapel zvyklý – prostě špatná nahrávka. Tak tady tomu tak není, ono vesměs v poslední době spoustu kapel od tohoto zaběhlého formátu upustilo, a začali nahrávat čistý zvuk, zde čistý zvuk je. Death metal není formou rachotu, spíše dosti melodické a to celé propojeno dalšími vlivy a technikami. Pro posluchače, který má rád experimental ale i techniku Ravenarium je proň jak vyšitý.
Peter Fedorčák – kytara, zpěv
Peter Nagy – kytara, zpěv
Martin Vacula – basa
Lukáš Michálek – bicí
https://bandzone.cz/ravenarium
