Dňa 11.11.2023 sa v Košickom Collosseu odohral historický koncert kapely Life of Agony na počesť 30-tého výročia ich albumu s názvom „River Runs Red.“ Na album sa dostalo 18 skladieb a bol to ich šiesty štúdiový album. Keď „River Runs Red“ vyšiel, svet bol plný grunge a Kurta Cobaina a aj napriek tomu sa tento album dostal na vrchol. Či už to spôsobilo to, že bol plný temných životných zvratov ako pokusom o samovraždu, rodičovského zanedbávanie, opustenia alebo alkoholizmu. Za zmienku stojí spomenúť to, že tento album právom patrí medzi 100 najlepších metalový albumov sveta. Jednoducho, bolo sa na čo tešiť.
Ako prvá na scénu nastúpila kapela Tarah Who?, ktorú sme na Slovensku mohli vidieť prvý raz. Prišli z ďalekého Los Angeles a priniesli progresívnu punk/grunge hudbu. Tarah majstrovsky spája thrashové bicie, nesúladné gitary a hymnické vokály. Vytvára tým hudobnú zmes, ktorá definovala diskografiu Tarah Who?. My sme mali možnosť užiť si pol hodinu silného ženského metalu. Kapela bola veľmi limitovaná množstvom priestoru na pódiu, no aj napriek tomu predviedla skvelý akustický zážitok. Mne osobne sa veľmi páčila podpora bicích obrovským bubnom na ktorý hrala samotná Tarah. Bol to fascinujúci a hlavne veľmi neobvyklý hudobný prvok. Zvuk bol veľmi obstojný, čo sa nedá vždy povedať pri zvukároch v Košickom Collosseu. Aj napriek pol hodinovému meškaniu bolo ich vystúpenie veľmi inšpiratívne, precízne a pri najbližšej príležitosti si ich určite prídem ešte vypočuť.
Ako druhá kapela sa na scénu postavila kapela Prong. Títo hudobní králi prišli z New Yorku na čele s gitaristom/spevákom Tommy Victor, jediným stálym členom Pronga. Majú za sebou 13 štúdiových albumov. Sú známi svojimi výraznými prvkami groove metalu a thrash metalu, ktoré pochádzajú z Newyorskej hardcorovej scény, ktorú sám pomáhal budovať. Čo sa týka koncertu, ten sa samozrejme na začiatku nezaobišiel bez malých technickým problémov, no aspoň sa nazbieralo oveľa viac ľudí pod pódiom. Prevažná väčšina ľudí v publiku sa pohybovala vekovo okolo 35-40 rokov, čo je pochopiteľné, keďže na scéne pôsobia od roku 1986. Myslím si, že najväčší ošiaľ spôsobili piesne ako Beg To Differ a Snap Your Fingers, Snap your neck. Pod pódium to miestami vyzeralo veľmi búrlivo a vykryštalizovalo sa to značne podguráženým fanúšikom, ktorý v zápale veľkej eufórie vyliezol na pódium a nabúral do basáka takým spôsobom, že skončil až v bicích. Našťastie rýchli zásah security vyriešil celú situáciu a kapela to zobrala s humorom.
Po krátkej prestávke už nasledovalo to, na čo sme sa všetci tak veľmi tešili. Na scénu prichádza Brooklynská kapela Life of Agony. Takmer 200 ľudí v našom malom Collosseu ukázalo, že aj na východe Slovenska stále vieme, čo je to kvalitná kombinácia hardcoru, alternatívneho metalu a grunge. V priebehu tretej skladby sa začal pod pódiom tvoriť veľký kotol a speváčka Mina Caputo burcovala ľudí k jeho udržaniu. Jej jasne definovaný hlas je rozpoznateľný na prvé počutie. Jasné údery dynamického dvojkopáku od Veronica Bellino mi spôsobovali takmer permanentnú husiu kožu. Vo svete je málo žien, ktoré dokážu podať taký výkon ako práve ona. Zvuk bol vo všeobecnosti veľmi dobrý. Slovensko sa opäť nezaprelo a na pódium sa dostal ďalší fanúšik. Aj tento raz to kapela vzala s humorom a s prehľadom dokončila svoj 70 minútový set. Posledná podpisovka a fotenie prebehlo ešte priamo z pódia a zakončili tak skvelý hudobný večer.
Celý koncert hodnotím veľmi dobré aj napriek pol hodinovému meškaniu to stálo za to. Určite by som si to pozrela a vypočula ešte raz a verím, že v budúcnosti budem mať ešte takúto šancu, napríklad pri 40.výročí tohto albumu.
Som nesmierne vďačná, že som mohla byť súčasťou niečoho tak úžasného. Kapely ktoré som poznala ešte z MTV Headbanger´s Ball som videla naživo. Ďakujem! 9/10.
Autor textu: Romana Ferančíková
